deviataa

výpis stredných škol, staršie časti testu MONITOR, diskusie o stredných školách, základy psychológie a pedagogiky
 
DomovDomov  FAQFAQ  HľadaťHľadať  Zoznam užívateľovZoznam užívateľov  RegistráciaRegistrácia  PrihláseniePrihlásenie  

Share | 
 

 psychologia osobnosti 3

Goto down 
AutorSpráva
slniecko165
V.I.P
V.I.P


Počet príspevkov : 44
Registration date : 11.08.2008

OdoslaťPredmet: psychologia osobnosti 3   St august 20, 2008 5:26 pm

Bazálna osobnosť vytvárajú ju sociálne skúsenosti dieťaťa vôbec, akýsi psych.základ, odrážajúci konkrétné situácie dieťaťa a s ňou spojené emócie
Charakteristika osobnosti celok dispozícií k psychickým reakciám. Človek sa nerodí ako O, dieťa sa ňou stáva. Vnútorná psychická podstata človeka.

Hierarchia potrieb podľa Maslowa A. Základné p.: a, fyziologické p.b, potreby bezpečia B. Psychologické p.:a, p. prináležitosti a lásky b, p. uznania C. P. sebaaktualizácie

Eysenckov faktorovo analytický model osobnosti kombináciou miery vektorov dostávame zákl. typy temperamentu a zákl. rysy charakteru
Langové delenie

Vznik ja najskôr vedomie telesného ja a potom sociálneho
Biologická determinácia osobnosti Základné biologické determinanty, ktorých
súhrn sa označuje ako konštitúcia, t.j. vrodené usporiadanie organizmu, tvoria
predovšetkým:

* evolučné preformované programy chovania,
* dedičnosť

Modálna osobnosť Formatívny vplyv kultúry v ľudskej psychike, t.j. kauzálny
vzťah medzi spôsobom života v tej ktorej kultúre, určený jej normami a utváraním osobnosti.
Obranné mechanizmy
Motivácia alebo dynamika ľudskej motivácie motív štruktúrny element, dizpozíci motivácia proces
Aktivačný systém osobnosti Pud je primárna sila, ktorá aktivizuje organizmus, aby vykonával nejakú činnosť (hlad, potreba jesť) Potreby sú základné motívy, ktoré vyjadrujú nedostatky resp. prebytok na úrovni fyz. a soc. bytia človeka a sú cieľom správania, ktoré je s nimi spojené. (primárne, sekundárne)
Jedinec

osobnosť rozlíšenie Jedinec – reprezentant určitého druhu, ktorý je z hľadiska kvantitatívneho nedeliteľný a z hladiska kvalitatívneho jedinečný, neopakovateľný a je schopný relatívne samostatnej existencie. Osobnosť - chce tiež zdôrazniť jedinečnosť, neopakovateľnosť, nedeliteľnosť a individuálnosť, ale osbnosťou sa človek nerodí, ale sa ňou stáva. Novorodenec nie je osobnosť, ale je
jedinec = individualita, jedinečnosť, nedeliteľnosť.

jeho rodiny a osvojovanie si kultúrnych spôsobov chovania, ale aj cítenia Socializácia proces zoznamovania sa človeka s konkrétnym kultúrnym prostredím a intrpretácie skutočností.
Teória troch mozgov

represia potlačenie regresia latin. regresus - návrat, útočište
O .P . John "peť silných" faktorov resp. znakov "faktorovej taxonomie osobnosti" "big-five-factors" E: extraverzia, energia, entuziazmus
A: príjemnosť, altruizmus, citovosť ("affection"), C: svedomitosť, kontrola, zdržanlivosť N: neurotizmus, negatinná afektivita, nervozita

O: otvorenosť, originalita, otvorené zmýšľanie ("open mindednes")
Charakter Tlmenie pudových, inštinktívnych impulzov. Relatívna konštanta osobného cítenia chcenia hodnôt. Úhrn duševných dispozízií (vlastností). Utváranie charakteru je možné ovplyvniť výchovou a sebavýchovou.

aparátov" rôznych funkcí, ktoré reprezentujú pudy, morálka (osobný étos) a osobné Štruktúra (model) osobnosti podľa psychoanalízy systém troch "psychických skúsenosti s realitou. ID (on), EGO (ja), SUPEREGO (nadja),
Behaviorizmus predstavitelia J. B. Watson, B.F. Skinner, J. Dollard, N. E. Miller, Cattel, Toman, J.R. Royce, A Powell
Rola - Osobnosť R: to čo sa od človeka očakáva v určitých situáciach a s ohľadom na jeho vek, pohlavie, sociálny status a konkrétne spol. funkcie. O: Vnútorná psychická podstata človeka. a., O ztotožnenie sa s rolou b., O O odmietnutie r. Schopnosti úhrn psychických podmienok, ktoré sú nutné k urobeniu nejakej činnosti

Všeobecné:
uplatňujú sa vo viacerých druhoch činností Špecifické: len v činnostiach určitého druhu (napr.: hra na určitý hud. nástroj)
EQ
Modely skúmania osobnosti

Emocionalita Základná temperamentová dispozícia, vzrušivosť. Citlivosť voči situáciam ktoré vzbudzujú emócie. Určuje dynamiku prežívania emócií a vonkajší
prejav.
Osobný strop

Dynamické faktory osobnosti v rámci faktorovo-analytického pojatia osobnosti
majú popísať rozdiely v oblasti motivácie, záujmov, postojov a konfliktov.
3 znaky inteligentného chovania
1. Dobrá orientácia a dobré myslenie
2. ostré vnímanie a dobrá pameť
3. Koncentrované zameranie na daný objekt činnosti s pružným, rýchlym a správnym myslením
Pavlov model temperamentu

Emócia podľa behaviorizmu E vyjadrujú vždy subjektívny význam objektu.
Kultúrna podmienenosť emócií.

Individualizácia vz. socializácia S: viď 16., S narastajúcim vekom rastie vplyvosobých skúseností a zvýrazňuje tak individualita osobnosti, jej duševná osobitosť.
Kretschmerova typológia
Stavba tela

* Pyknická
* Astenickáleptozómna
* Atletická

psych. štruktúra

* cyklothymná
* schyzothymná
* viskózna


Psychopatia

* cykloidná
* schizoidná
* epileptoidná

Psychóza

* cyklofrénia
* schizofrénia
* epilepsia

Vývoj libida Freud

a. Orálne
b. Análne
c. Falické
d. Latentné
e. Genitálne

3 druhy motivácie Pardel

1. Smerovať ako znak motivácie
2. Smerovať ako "vnútorný organizmus"
3. Zameranosť ako vlastnosť osobnosti

Obranné mechanizmy - racionalizácia prijaťeľné ospravedlnenie neúspechu
idealizácia obrana rozpoznania negatívnych pocitov voči človeku alebo skupinke ľudí

Genéza Osobnosti je spojená zo vznikom JA a tento vznik JA a jeho vývoj k egu súzákladnými aspektami fungovania osobnosti, jej ďalšieho utvárania, lebo Osobnosť unguje ako otvorený systém, ktorý je v stálej interakcií so svojím životným prostredím.

Výkon-determinanty
1. Centrálne schopnosti (vrodené intelektové faktory)
2. Lokálne schopnosti (vlastnosti zmysl. org. a motoriky)
3. Inštrumentálne štruktúry (učením získané schopnosti)
4. Neintelektové faktory (motivácie, nálady, únava a i.)

Teória vrstiev osobnosti Štrukturovanie O prebieha vo dvoch smeroch: horizontálne (časovo súradné vlastnosti, resp. faktory) a vertikálne v priebehu vývoja sa na seba vrstviace funkcie)

Sebaúcta je kľúčovým aspektom konceptu jástva, vyjadruje totiž podstatu jeho dynamickéj funkcie. Sebaúcta = úspech / nároky
Psychické ekvilibrium dynamická rovnováha, t.j. všeobecná tendencia osobnosti udržovať a obnovovať dynamickú psychickú rovnováhu odstraňovaním vnútornýchrozporov na úrovni ega. Dynamické udržiavanie a obnovovanie rovnováhy red. rozp.

Evolučné preformované programy správania sú tvorené systémom vrodených
reflexov resp. sústava inštinktov, kt. zabezpečujú uspokojovanie základných
životných potrieb. Prispôsobovanie zákl. podmienkam života. Je medzi nimi zaistené prežitie nielen jedinca, ale aj druhu.

Delenie motívov - Madsen
1. primárne - vrodené
2. sekundárne - naučené

Obranný mechanizmus - premiestnenie, presunutie Osoba prenáša nepríjemné emócie na osobu al. vec, kt. nemajú k vlastnej príčine vzťah. Agresia je premiestnená na náhradný objekt.

Korene osobnosti sú založené geneticky a sú len málo modifikovateľné skúsenosťami

3 typológie osobnosti

Jungova,
Kretschmerova,
Sheldonova, Pavlovova
Adaptácia proces v kt. sa organizmus vyrovnáva s podmienkami svojho prostredia na úrovni biologickej, psychologickej a morálnej.
Dynamika osobnosti vyjadruje tému "sil", kt. hýbu osobnosťou, t.j. určujú jej správanie, resp. v užšiom smysle jej formálne silové prejavy.
Vlastnosti Osobnosti schopnosti, temperament, charakter, záujmy, motivácia

Humanistická psych. Maslow, Rogers, sebaktualizácia, self, ľudský potenciál,
Motívy funkčné prvky, psych. príčiny, dôvody, ľudského chovania, dávajú mu
psych. zmysel. formy potreby, záujmy, ideály druhy konkrétny obsah triedenie


1. biogénne či fyziologické
2. sociogénne či psychogénne

Ochranné mechanizmy prevažne nevedomé, na chránenie osobnosti k redukcií
úzkosti. Poz.zachovanie, či zvýšenie ocenenia seba samého Neg. únik či obrana pred úzkosťou sebaklam popretie a skrývanie potlačenie, kompenzácia, premiestnenie, útek, rezignácia, represia, fixácia, rezignácia, agresia, sebaobviňovanie

Behavirizmus zakl J.B.Watson, osobnosť systém zvykov t.j. tendencií správať sa určitým spôsobom. O ako taká je produktom učenia. Opakujúce sa reakcie na
rovnaké podnety sa vo vedomí fixujú a ich priebeh sa mechanizuje.

Vôľa proces aj dispozícia, zážitkovú štruktúru vôle reprezentuje zámer, úmysel dosiahnuť určitého cieľa určitým spôsobom, čo vyjadruje výraz cieľavedomé jednanie. Ja chcem Javovo je chcenie samostatné nielen proti poznaniu, ale aj cíteniu

vyvoláva (vyvolává ic preto, že majú význam). E: sú akási syntéza stavu vzrušenia Emócie vyjadrujú vždy subjektívny význam objektu (veci, udalosti ), kt. ich a kognitívnej interpretácie.
Motivačné faktory F-potreby výkonu, F- potreby sebaurčenia, F-sociálnych potrieb
Ihlan motivácie
Svedomie dôležitá zložka intímneho jadra osobnosti, podstata morálneho charakteru, pocity hanby a viny

Predstavitelia teórií Psychoanalitická-Freud, Adler, Jung Behavioral. Watson, Skiner, Dollard, Toman Humanistické Maslow, Rogers

normatívna prispôsobivosť spoločenským normám adaptačný vš. vzťahy čl. k okoliu, Koncepcia normality štatistická normálne je to čo je bežné, prirodzené sociálno- prostrediu-schopnosť ovládať prostredie primárnym riešením situácie
Vedomie seba V stav kedy sme schopní vnímať okolie, jeho rozsah je menší ako rozsah psychiky, je to určitá kvalita mozgu bdelo sledovať. Idiognózia vedomie seba obsah idiognózie: somatognózia vedomie tel. schránky sexuognózia uvedomenie si muža, ženy
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
slniecko165
V.I.P
V.I.P


Počet príspevkov : 44
Registration date : 11.08.2008

OdoslaťPredmet: psychologia osobnosti 4   St august 20, 2008 5:29 pm

1 2 3 4 5
Jedným z najvýznamnejších problémov v psychológii je problém osobnosti. Skôr ako psychológov zaujímala otázka osobnosti básnikov, ktorí si kládli otázky typu, kto som, aký som človek. Už samotný pôvod slova osobnosť je sporný a pripúšťa viaceré výklady. Persona z lat, znamená masku herca v divadle, slovo personare znamená zase prestupovať či prefarbiť. Vedeckých definícií osobnosti je asi 80. Nezávisle od sporu, čo je osobnosť ,otvorila psychológia prístup k hlbinám vlastného ja a ponúka pomoc pri porozumení a riešení osobných ťažkostí a životných kríz.

Oblasť psychológie osobnosti býva rozdelená zvyčajne do dvoch oblastí:
všeobecná psychológia osobnosti, ktorá hľadá spoločné štruktúry prežívania a správania. Snaží sa o formulovanie zákonitostí platných pre všetkých diferenciálna psychológia osobnosti, ktorá sa zaoberá štrukturálnymi osobitosťami, prežívaním a správaním určitého človeka, konkrétneho jednotlivca.
Osobnosť
Na osobnosť sa pozeráme ako na integrovaný komplex vlastností, ktoré jednotlivec získal v procese vývinu v činnosti a spoločenskom styku. Je to integrovaný a najvyšší celok duševného života človeka, ktorý reguluje jeho správanie. Napriek uvedenému, že osobnosť je integrovaný komplex vlastností, každý jednotlivec je charakteristický individuálnymi, neopakovateľnými znakmi a črtami, je individualitou. V prenesenom zmysle a v bežnej reči sa o osobnosti hovorí vtedy, keď jednotlivec dosiahne mimoriadne výkony v niektorej oblasti ľudskej činnosti.


Psychológia definuje osobnosť ako sebaregulujúci systém individuálne, jedinečne kombinovaných psychických charakteristík, ktoré sa utvárajú jedinečne v jednote dedičného a získaného a ktoré fungujú v systéme vonkajších vzťahov konkrétneho jednotlivca.Sú autori, ktorí osobnosť charakterizujú ako súhrn psychických vlastností, ako relatívne stálych útvarov, ktoré ukazujú akým človek vo svojej podstate je.


Popri už spomenutých názoroch uvedieme ešte niekoľko definícií. J. P. Cuilford chápe osobnosť ako sumu elementov a jedinečnú štruktúru vlastností. V. Tardy vymedzuje osobnosť človeka ako jednotu jeho duševných vlastností a dejov, ktorá je založená na jednote tela a je utváraná a prejavujúca sa v jeho spoločenských vzťahoch. Mašek chápe osobnosť ako integrovaný súbor vlastností biologických a spoločenských.

Známe je Allportove usporiadanie, ktorý viac ako 50 definícií osobnosti utriedil do týchto typov:
1. definície súhrné – vymedzujú osobnosť ako súhrn biologických a získaných vlastností.
2. definície integratívne – zdôrazňujú usporiadanosť osobnostných vlastností človeka v každom jeho vývinovom štádiu.
3. hierarchické definície – východiskom sú teórie vrstiev alebo stupňov v usporiadaní osobnosti.
4. definície prispôsobovacie – osobnosť charakterizujú ako prostriedok na prispôsobovanie sa životným podmienkam.
5. definície na základe rozdielov – osobnosť sa chápe ako to, čo odlišuje jedného človeka od druhých.


Človek – chápe sa ako „rodová bytosť“, „homo sapiens“. Je nositeľom ľudskej podstaty. Konkrétnou jedinečne empirickou formou prejavu človeka je ľudské indivíduum, ako výraz zvláštneho, osobitného v problematike človeka.


Indivíduom - (z lat. individuus – nedeliteľný, nerozlučiteľný) označuje sa jednotlivec:
ako celostný organizmus
ako jednota všetkých biologických a sociálne podmienených fyzických a psychických vlastností.

Ľudské indivíduum sa stane osobnosťou tým, že:
si osvojí spoločenské vzťahy sa stane samostatne a vedome konajúcim subjektom sa stane nositeľom určitých sociálnych tendencií sa stene efektívnym spolutvorcom spoločenských vzťahov.
Individualita – Človek je individualitou preto, že má zvláštne, jedinečné, neopakovateľné vlastnosti.
Subjekt – Každá osobnosť je subjekt v zmysle „ja“. V psychológii sa zvykne označovať aj ako „ego“.

Teórie osobnosti:

Rozdielne prístupy k riešeniu otázok osobnosti viedli a vedú k utváraniu rozličných teórií osobnosti. Pôvodne ich vytvárali klinickí psychológovia a psychiatri. V prvých rokoch nášho storočia väčšina teórií sústreďovala pozornosť na identifikovanie faktorov ovplyvňujúcich jednotlivca. Vychádzali hlavne z názorov S. Freuda.

Integrované teórie osobnosti
Osobnosť vysvetľujú ako navrstvenie rozličných vlastností okolo pôvodnej danej, neraz bližšie neurčenej psychickej sily.Takouto teóriou je napr. psychoanalytická teória osobnosti. Podľa tejto teórie je osobnosť zložená z nasledujúcich troch základných vrstiev:

Id („Ono“) – predstavuje najhlbšiu vrstvu. V nej je uložené všetko, čo je zdedené, vrodené. Je hybnou silou osobnosti. Ego („ja“) – je vedomou zložkou duševného života vrátane poznania, myslenia a vedomého konania. Superego („Nadja“) – ideálne „ja“, je súhrnom osobných, spoločenských noriem a pravidiel platných v prostredí, v ktorom sa daná osoba pohybuje a žije.
Súčinnosť týchto troch vrstiev sa v psychoanalytickej teórii vyjadruje v troch stavoch:
a) nevedomie – je oblasť pudov
b) predvedomie – je prahom medzi nevedomím a vedomím
c) vedomie – disponuje vnímaním, poznávaním a vládne v ňom princíp reality.

Behaviorálne teórie osobnosti
Podstata behaviorálnych teórií spočíva v domienke, že osobnosť pestavuje správanie. V protiklade k introgénnym teóriám je pre tieto typické to, že popierajú možnosť jestvovania akýchkoľvek prvotných síl, ktoré by utvárali osobnosť. Medzi zakladateľov týchto teórií patrí E. L. Thondike a hlavne J. B. Watson.

Humanistické teórie
Podľa predstaviteľov týchto teórií je osobnosť výsledkom pôsobenia spoločnosti a spoločenských situácií, v ktorých sa človek vyvíja a žije. Hlavnú úlohu pri vzniku osobnosti pripisujú sociálnemu prostrediu a učeniu. Osobnosť je zložená z vrstiev, ktoré sa označujú:


ako individualizované „ja“ – prezentuje to, čo je v človeku vrodené, pôvodné
ako socializované „ja“ – prezentuje to, čo človek získal napríklad výchovou, sebavýchovou, sebavzdelávaním.

Najvýznamnejší predstavitelia:
A. H. Maslow, C.R. Rogers,

Vlastnosti (črty) osobnosti
Vlastnosti osobnosti nám ukazujú, akým človek vo svojej podstate je. Chápu sa ako stále útvary, ktoré zabezpečujú určitú úroveň činnosti, t.z. umožňujú konať a správať sa istým, pomerne ustáleným spôsobom v istých podmienkach a situáciách. Anglicky píšuci autor G. W. Allport definuje črtu vlastnosť ako zovšeobecnený a sústredný neuropsychický systém. U každého človeka sa stretávame s prejavovaním sa vlastností dvojakého druhu:

prirodzené
získané.

Celé bohatstvo diferencovaných vlastností osobnosti klasifikujeme do týchto základných skupín psychických vlastností osobnosti:
1. schopnosti
2. charakter
3. temperament
4. záujmy

Schopnosti
Pri opise osobnosti často používame mieru výkonu človeka, jeho úspešnosť či neúspešnosť v niektorej alebo viacerých oblastiach činnosti.Schopnosti chápeme ako individuálne vlastnosti osobnosti, ktoré sú podmienkou pre úspešné vykonávanie jednej alebo viacerých činností.


Schopnosti sa vyvíjajú na základe vlôh pri istých vonkajších podmienkach. Vlohy, ako vrodené anatomicko -fyziologické zvláštnosti mozgu a nervového systému. Za rovnakých podmienok „dobré“ vlohy značne uľahčujú formovanie schopností, priamo ovplyvňujú ich rozvoj. To zn., že principiálny význam tu má poznanie vlôh a určenie schopností, ich rozvoj, vyhľadávanie talentov a p. Rozhodujúcu úlohu pri ich formovaní schopností zohrávajú i sociálne skúsenosti človeka, podmienky jeho života a činnosti, učenie (vzdelávanie a výchova).;

Klasifikácia schopností je problematická. Najčastejšie sa rozlišujú dva druhy schopností:
Schopnosti vrodené alebo prirodzené, ktoré sú biologicky dané. Tieto prirodzené schopnosti to nie sú len vlohy ale aj to, čo sa vytvára na ich základe. Mnohé z nich má človek aj najvyššie druhy subhumánnych živočíchov.
Schopnosti špecificky ľudské – ich vývin je podmienený spoločensko-historicky, prebieha špirálovite, to zn. že uskutočňovanie možností na jednej úrovni odkrýva možnosti ďalšieho vývinu schopností vyššieho rádu.


Iné delenie hovorí o schopnostiach všeobecných, ktoré sa uplatňujú vo všetkých činnostiach človeka a označujú sa pojmom inteligencia a špeciálne, ktoré sa uplatňujú len v niektorých činnostiach napr. hudobné schopnosti.

Schopnosti
Všeobecné Špeciálne
inteligencia verbálne
numerické
priestorovej predstavivosti
pamäťové
psychomotorické
umelecké
percepčnej pohotovosti

Medzi ľuďmi existujú veľké interindividuálne rozdiely v miere schopností a tiež ich kombináciách. Miera a stupeň rozvoja schopností u ľudí je rozličná. Označujeme ich pojmami nadanie, talent a genialita.

Nadaním nazývame súhrn schopností určitého druhu, ktoré umožňujú pozoruhodné, nadpriemerné výkony v danej oblasti činnosti. Hovoríme o hereckom nadaní, matematickom nadaní a pod.
Talentom nazývame mimoriadne rozvinutý súhrn schopností. Talent umožňuje dosahovať mimoriadne, vynikajúce úspechy.


Genialita je mimoriadne rozvinutý talent, ktorý umožňuje vytvoriť prevratné, vrcholné diela, niekedy epochálneho významu. Géniovia urýchľujú poznanie ľudstva a tvoria pokrok vedecký technický alebo kultúrny.

Charakter
Slovo charakter má v slovenskom jazyku ekvivalenty črta, znak, zvláštnosť. Vyjadrujeme ním isté hodnotenie človeka. Charakter to je zhodnotená osobnosť. V bežnej reči má pojem charakterný človek význam etický, znamená mravný človek.V psychológii pod pojmom charakter chápe špecifické a relatívne stabilné usporiadanie vlastností osobnosti. Viacerí autori pojem charakter stotožňujú s pojmom osobnosť.


Charakter je individuálna sústava podstatných vlastností osobnosti, ktoré sú pre človeka príznačné, vyjadrujú jeho vzťahy ku skutočnosti a prejavujú sa v jeho správaní a činoch.

Z čŕt charakteru, ktoré sa bežne uvádzajú spomenieme:
Šírku charakteru – súvisí s rozmanitosťou potrieb a záujmov, túžob a zanietenia, rozmanitosťou činností a p.;Jednoliatosť - prejavuje koordinovanosť vzťahov človeka k rozličným stránkam skutočnosti;


Vyhranenosť – veľmi úzko súvisí s osvojeným presvedčením a zameranosťou;
Sila – prezentuje energiu, s ktorou človek realizuje ciele, úsilie a zanietenie zdolávať ťažkosti a prekážky;
Vyrovnanosť – pre túto črtu je príznačný vzájomný pomer medzi aktivitou a zdržanlivosťou, ich najpriaznivejšie prejavovanie pre osobnosť.

Temperament
Ak hovoríme o temperamente, máme na mysli predovšetkým dynamickú stránku osobnosti, ktorá sa prejavuje v impulzívnosti a v istom tempe psychickej činnosti. Temperament pochádza z latinského slova tempere, čo značí zmiešať, vytvárať určité pomery.Temperament chápe psychológia ako súbor stálych psychodynamických vlastností osobnosti, ktoré sa prejavujú v činnosti a správaní a z jeho organického základu vychádzajú aj viaceré typológie temperamentu.


Typológie (a platí to aj pre vyššie uvedené) schematizujú, mnohé zachádzajú priďaleko, nevystihujú celú osobnosť, ale len jej niektorú (neraz aj nepodstatnú) stránku. Tzv. čisté typy sa vyskytujú extrémne zriedka. No aj keď typológie zvádzajú k schematizmu, môžu byť užitočné vtedy, keď je potrebné človeka ako osobnosť opísať, charakterizovať, zatriediť.

Typológie osobnosti:
Na humorálnom základe sa odvodzoval temperament zo vzájomného pomeru štiav v tele a boli určené štyri základné typy: sangvinik, cholerik, flegmatik, melancholik (známa typológia starovekých gréckych lekárov Hippokrata a Galena);
Na konštitučnom základe vychádzajúc z telesnej stavby, pomeru jednotlivých častí organizmu boli popísané typy temperamentu: astenický, piknický, atletický (popísal ich Kretschmer) a typy endomorfný (tučný), mezomorfný (svalnatý) a ektomorfný (vychudnutý), ktoré popísal Sheldon.


Na údajoch získaný v klinickej praxi je postavená typológia temperamentov C. G. Junga, ktorý za základ modality psychiky človeka považuje emócie a myslenie a na základe ich prevahy je človek emotívny, t. z. extrovert (človek spoločenský, ľahko nadväzuje kontakt, je povrchnejší), alebo introvert (človek uzavretý ale žijúci bohatým vnútorným životom, menej komunikujúci s okolím, nespoločenský);


Na Jungovu typológiu nadviazal Eysenck. K pojmom introverzia a extroverzia, ktoré chápe ako protipóly priradil pojem neuroticizmus, ktorým označuje pohotovosť reagovať neuroticky, čiže úzkostne, nepokojne, podráždene, sebaneisto. Jednoducho povedané labilne (proti pojmu labilita použil jeho protipól stabilita);


Vychádzajúc z úvah o ideálnom vzťahu človeka k svetu hodnôt a hodnotových orientácií popísal Spranger nasledujúce typy osobnosti: teoretický, ekonomický, estetický, sociálny, mocenský a náboženský typ.;
Na základe experimentálnych údajov z výskumov vlastností takých základných nervových procesov ako je vzduch a útlm (ich vyrovnanosť, resp. pohyblivosť) určil I. P. Pavlov nasledovné typy temperamentov:

Silný vyrovnaný, nepohyblivý typ (vyznačuje sa pomalým striedaním vzruchu a útlmu);
Silný, vyrovnaný, pohyblivý typ;
Silný nevyrovnaný typ (prevláda vzruch nad útlmom);
Slabý typ, prevláda útlm neznáša silné podnety, ťažko sa prispôsobuje, je ľahko zraniteľný, plachý spravidla uzavretý, ľahko sa unaví.


Treba akceptovať všeobecné známu a platnú skutočnosť, že každý človek je iný, že medzi ľuďmi sú interindividálne rozdiely, to zn. že človek ako osobnosť je individualitou, je jedinečnou bytosťou, len s jemu vlastnou históriou, ktorá sa u každého človeka začína okamihom jeho počatia, v procese vývinu sa formujú v závislosti na vrodených danostiach a vplyvoch prostredia, jeho individuálne odlišnosti.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
 
psychologia osobnosti 3
Návrat hore 
Strana 1 z 1

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
deviataa :: Psychológia :: Psychológia osobnosti-
Prejdi na: